Zlatá Idka
Zlatá Ida má priaznivú geografickú polohu. Je vzdialená približne 25 km od Košíc. Oblasť je známou rekreačnou oblasťou s bohatou históriou. V okolí nájdeme aj dnes opustené štôlne a zaniknuté banské stavby. Obľúbenosť tejto oblasti zvyšuje aj krásne a príťažlivé prírodné prostredie okolia. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že tu žije vyše 300 pôvodných obyvateľov, ale taký istý počet víkendových návštevníkov, ako chalupárov a turistov, ktorí navštevujú okolie v lete a v zime využívajú lyžiarske stredisko.
Občianska vybavenosť obce Zlatá Idka zodpovedá jej veľkosti a polohe, nájdeme tu všetko potrebne. Do obce premáva autobusová doprava a samozrejme, že je možné sa tu dostať aj individuálne automobilovou dopravou. Cesta III. Triedy, ktorá do obce vedie tu končí.
Zlatá Idka v rámci cestovného ruchu poskytuje služby pre oblasť Kojšovská hoľa. Podľa hodnotenia životného prostredia je toto územie vyhovujúce a spĺňa nároky na zdravé prostredie a pozitívne pôsobí na zdravotný stav obyvateľov. Preto sa táto lakalita stala významným prímestským rekreačným strediskom, ktoré návštevníci využívajú počas celého roka.
Táto obec má zvláštnu a veľmi bohatú históriu. Za svoju bohatú históriu môže vďačiť hlavne tomu, že sa na jej území nachádzali kvalitné rudné žily. Rudné žili Zlatej Idky neposkytovali síce také množstvo drahých kovov ako iné rudné žily tej doby, ale aj napriek tomu zohrávali strategickú úlohu. Baníctvo bolo práve tým priemyslom, čo formovalo históriu tejto obce.
Obec Zlatá Idka vznikla na veľkej zemi Ida v 14. storočí, jej katastrálne územie sa nachádzalo v katastri obce Hýľov. Sporo o obec a územie Hýľova vznikol v roku 1332 a viedli ho synovia Štefana, zvaného Čurka, proti Ižipovi de Ruzka, pána zeme a obce Šemša. V tých časoch siahal chotár Hýľova až k hraniciam banského mesta Gelnica. Rozsudok sporu o územie, nariaďuje obom stranám, že ak sa nájde na území drahocenná ruda, budú sa o ňu obe strany deliť rovným dielom. Pravdepodobne tento rozsudok spustil bádanie a hľadanie rudy na tomto území. V roku 1 349 udelil kráľ Ľudovít banské právo richtárovi, prísažným a všetkým hosťom z Idy. Táto listina a tento rok sa považuje za počiatok baníctva na tomto území.
Listina z roku 1 359, je sťažnosťou Jasovského prepošta, ktorý sa sťažuje, z dôvodu obsadenia veľkej časti jasovského prepošstva mešťanmi zo Smolníka, Gelnica, Ida Bane a Moldavy. Vyplýva z toho, že Ida Baňa sa nachádza pri hornom toku rieky Ida a že Ida Baňa už bola vyňatá z katastra obce Hýľov, pretože sa v sťažnosti nespomínajú obyvatelia Hýľova.
Význam Ida Bane dokazuje aj to, že v roku 1401 ju prevzal do vlastníctva kráľ Žigmund, do vlastníctva prevzal Hýľov a Bukovec, dôvodom bolo nájdenie rudy na tomto území. Hýľov a Bukovec patril následne od roku 1427 už Šebastiánovi z Geče, ale Ida Baňu si kráľ naďalej ponechal. Kráľ ju v roku 1437 spolu s inými baňami prenajal za 2600 dukátov Eberhardovi Kliberovi. Od roku 1440 boli vlastníkmi Ján a Mikuláš z Perína na základe daru kráľa Vladislava. Kráľ Matej dal v roku 1459 Zlatú Idku do vlastníctva Košíc.
Zlatá Idka v roku 1553 mala dve a pol porty podľa portálneho súpisu, z toho je zrejmé, že Zlatá Idka sa rozvíjala až na základe rozvoja baníctva. Kolonizovaná bola nepochybne nemeckými kolonistami.
Keď v 16. storočí nastal úpadok baníctva pôvodný nemecký obyvatelia opustili Zlatú Idku, niektorí sa začali venovať iným spôsobom obživy, venovali sa prevažne chovu oviec a kôz. Dokumenty zo začiatku 18. storočia poukazujú na to, že už Zlatá Idka bola čisto slovenskou dedinou a rozpráva sa tu prevažne po slovensky.