Prakovce

    Obec Prakovce patrí do regiónu Spiš, okresu Gelnica a VUC Košice. So skoro 3500 obyvateľmi je najväčšou obcou Gelnického okresu.

    Prvou písomnou zmienkou o obci Prakovce je revízia chotára mesta Gelnica, ktorú nariadil  kráľ Ľudovít I. v roku 1368, tu sa prvýkrát spomína aj Villa Praktonis, dnešná obec Prakovce. V roku 1527 udelil panovník Ferdinant I. majetky Jána Zápoľského, ktorý pravdepodobne vlastnil túto oblasť, keďže sa nedochovali dostatočné písomné zmienky, jeho majetky Alexisovi Thurzovi a tak prešla Gelnica spolu s ostatnými obcami pod správu Thurzonovcov.

    Alexej I. Thurzo bol najvýznamnejším majiteľom obce Prakovce na začiatku  16. storočia, zastával výsoké správne a hospodárske funkcie v krajine. Ďalším významným majiteľom bol Alexej II. Thurzo, ktorý mal veľký vplyv na Prakovce a rozvoj tunajších železných hámrov, prvýkrát sa tieto hámre spomínajú v roku 1543. Ich zakladateľom bol, podľa dostupných historických prameňov Anton Roll, ktorý bol veľkopodnikateľ žijúci v Levoči a ovládal celú produkciu, spracovanie a vývoz železnej, medenej a striebornej rudy na Spiši.

    V 17. storočí prichádza na Spiš rod Csákyovcov, ktorý v tejto dobe vlastnili veľkú časť tohto územia. Oblasť prevažne využívali na poľnohospodárstvo a lesníctvo. Prakovce však boli využívané na spracovanie železa v železiarňach. Rod Csákyovcov nejavil stále taký záujem o túto činnosť, ale stále udržiaval prevádzky v Prakovciach v chode a neprenajal ich. V tomto období bolo v údolí Hnilca mnoho hámrov a baní. Najväčší rozvoj však zaznamenali Prakovce. V Prakovciach bola postavená v roku 1 805 vysoká pec Huta Ľudmila, pomenovaná po Ľudmile Lazanskej, manželke grófa Štefana Csákyho. Železiareň v Prakovciach pracovala nepretržite od roku 1 760, mala slovenské pece a hámre, v podstate bez prestávok a tak sa stala Hnilecká dolina významnou oblasťou železiarskeho priemyslu na Slovensku.