Stručná geomorfologická charakteristika
Slovenské Rudohorie
Pohorie Slovenské Rudohorie je rozlohou najväčšie pohorie na Slovensku, je súčasťou vyššieho celku Západných Karpát a ich časti Vnútorné Západné Karpaty.
Rozprestiera sa na západe od Slovenského Stredohoria po hranicu na východe, ktorá je tvorená Košickou kotlinou. Zo jeveru ho ohraničuje rieka Hron a na juhu Slovenské Rudohorie prechádza do Košicko-lučečneckej zníženiny.
Pohorie Slovenské Rudohorie patrí medzi jadrové pohoria. Tvoria ho prevažne horniny kryštalinika, ktoré má vo východnej časti, ktorá sa nazýva gemerikum a západnej časti, nazývanej veporikum rozdielny charakter. V západnej časti prevládajú granitoidy a metamorfity vyžších fácii ( svory, ruly, migmanity ), vo východnej časti Slovenského Rudohoria sú najčastejšími horninami nižšie metamorfované horniny ( fylity, porfyroidy, diabázy a amfibolity ), ktoré vznikli premenou ílovitých sedimentov a paleovulkanitov.
Volovské vrchy
Pohorie Volovské vrchy tvoria najrozsiahlejšiu časť spomínaného pohoria Slovenské Rudohorie, ich rozloha je cca 1320 km2. Volovské vrchy sa nachádzajú vo východnej časti Slovenského Rudohoria. Volovské vrchy hraničia na západe s Horehronským podolím, na severozápade severe so Slovenským rajom, na severe s Hornádskou kotlinou, na juhu s planinami Slovenského krasu, na severovýchode s Čiernou horou, na východe a juhovýchode s Košickou kotlinou.
Zlatý stôl je najvyžším vrchom v pohorý a dosahuje výšku 1322,4 m n. m., nachádza sa v severnej rázsoche hrebeňa južne od Hnileckej doliny. Ďalšie významné vrchy pohoria sú vrch Volovec s nadmorskou výškou 1293,1 m n. m., vrch Skalisko, ktorý má nadmorskú výšku 1293 m n. m. a nachádza sa severne od Rožňavy, vrch Pipítka ktorý má 1224,8 m n. m. a vo východnej časti Volovských vrchov sa nachádza Kojšovská hoľa s nadmorskou výškou 1245,7 m n. m..
Väčšia časť plochy Volovských vrchov tvorí masívny a členitý hornatinový reliéf s plochými hrebeňmi až plošinami, ktorý je rozčlenený hlboko zarezanými dolinami potokov a riek. Na niektorých miestach sa vyskytujú zvyšky bralného reliéfu s kaňonovytými dolinami. Územie prevažne odvodňuje rieka Hornád a jej prítok Hnilec odvodňuje centrálnu časť, iba malú časť odvodňuje ma juhovýchode rieka Bodva a na juhozápade rieka Slaná.
Prevažnú časť, okolo 80%, plochy Volovských vrchov pokrývajú lesy. V nižších polohách na juhu sú listnaté bukovo-dubové lesy, vo vyšších polohách v centrálnej časti sú to smrekovo-jedľové lesy.
Nerastné suroviny, ktoré sa vo Volovských vrchoch vyskytujú hojne sa využívali už od praveku. V dobe železnej sa tu začali ťažiť železné rudy a to gosary sideritových ložísk, avšak banícke osídlenie v tom čase bolo iba sezónne. V stredoveku tu začalo vznikať trvalé osídlenie, zasiahla tu valašská kolonizácia, napríklad v obciach Pača a Poráč. V riečnych a potočných dolinách boli založené banské osady, zakladali ich kolonisti s Nemecka. Tieto osady dosiahli charakter banských mestečiek až miest lokálneho významu ako Medzev a Gelnica a celouhorského významu ako mesto Smolník.
Kojšovská hoľa ( geomorfologický podcelok )
Je to jeden z geomorfologických podcelkov Volovských vrchov. Tento geomorfologický podcelok zaberá východnú časť pohoria. Zozprestiera sa od Štóskeho sedla, ktoré má 798 m n. m. až po Košice. Kojšovská hoľa je ohraničená údoliami Hnilca, Hornádu, Belej na severe a na západe údolím Smolníka a na juhu údolím Bodvy.
Najvyšší vrch je Kojšovská hoľa, ktorá dosahuje nadmorskú výšku 1245,7 m n. m.. Ďalšími významnými vrchmi sú vrchy Kloptaň s nadmorskou výškou 1153,3 m n. m., Zbojnícka skala s 1 174,4 m n. m., Lastovičí vrch s 1 061 m n. m., Ovčinec s 1011,8 m n. m. a Predné holisko s 948,6 m n. m..
Kojšovská hoľa ( vrch )
Vrch Kojšovská hoľa, ako som už spomínal, dosahuje nadmorskú výšku 1245,7 m n. m.. Územie vrchu ohraničujú na severe Hnilecké vrchy, na severovýchode a východe Čierna hora, Košická kotlina a Holička ho ohraničujú z juhu, na juhozápade Pipitka a Zlatý stôl na západe.
Kojšovská hoľa vytvára od západu na severovýchod klenbu, ktorá má hladký hôľny reliéf, táto klenba smerom k východu náhle klesá chrbtom do priečnej preliačiny cez sedlo Jahodná. Územie Kojšovskej holi klesá Čermeľskou dolinou ku Košiciam.