Geologická stavba

    Kojšovská hoľa z geologického členenia Západných Karpát patrí do Spišsko-gemerského Rudohoria. Na stavbe územia z geologického pohľadu sa podieľajú sedimenty kvartéru a gemerika. Zastúpenie kvartéru je v území zastupované prevažne deluviálnymi sedimentami, kamenitými sedimentami a tieto tvoria hrubo-klastický pokriv svahov. Úpätie svahov formujú deloviálno-proluviálne sedimenty vo forme kúžeľov, ktoré sú tvorené hlinito-kamenitým mokriálom. Gemerikum na tomto území budujú kryštalické bridlice formácie Bystrého potoka, ktorá náleží ku gelnickej skupine vrchného silúru. Zastupujú ho prevažne strednozrné metaryolitové tufity a mikrolaminované kvarciticko-sericitické a grafitovo-sericitické fility. V menšom zastúpení sa tu nachádzajú metamorfované kvarcitické droby a aktivolitové bridlice.

    Kojšovská hoľa je budovaná kambrosilúrskymi útvarmi gelnickej série, ktorú tvorí fylit s polohami pieskovcov a kamencov a porfyroidy. Vo východnej časti je budovaná gabrodioritmi a diabazami rakovskej série, na severovýchode ju budujú aj triazové karbonatické horniny, hlavne vápence.

    Rozpätie amplitúdy reliéfu je 311 - 640 m, vrcholí v Kojšovskej holi. Kojšovská hoľa patrí k typu podhôľnych vysočín, pretože presahuje 1100 m n. m.. Reliéf je masívny a hladko modelovaný. Východné okraje sú nižšie a majú ráz vrchoviny až pahorkatiny. Prevažnú časť pokrývajú lesy.