Flóra

    Podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí územie tejto oblasti do západokarpatskej fóry ( Carpaticum occidentale ), obvodu predkarpatskej fóry ( Praecarpaticum ), okresu Slovenské rudohorie.

    V minulosti bolo územie pokryté lesmi, rástli tu smrekové lesy čučoriedkové. Od konca 15. storočia bola Kojšovská hoľa, ako aj ostatné horské hrebene Volovských vrchov odlesnené, v dôsledku kolonizácie, tieto odlesnené územia boli najčastejšie využívané na pastvu a kosenie.

    Dnes na území najväčšiu rozlohu tvoria horské psicové porasty, vo východnej a juhovýchodnej časti Kojšovskej hole sa nachádzajú spoločenstvá mezofilných lúk a pasienok. Pri prameniskách, riečnych tokoch a v terénnych depresiách sa vyskytujú vysokobylinné spoločenstvá. V tychto biotopoch sa početne vyskytujú chránené a ohrozené druhy.

Členenie biotopov na území :

1. biotopy európskeho významu :

- Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom podklade,

- Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach,

- Prechodné rašeliniská a trasoviská.

2. biotopy národného významu:

- Mezofilné pasienky a spásané luky.

    Biotop horských psicových lúk pokrýva okolo 60 % odlesnenej časti hole a podlieha zarastaniu drevinami alebo krovinami, ktoré rastú samostatne alebo v zhlukoch. Biotop vysokobylinných spoločenstiev na vlhkých lúkach sa nachádza iba na miestach výskytu prameňov alebo podmáčaných plochách. Biotop prechodné rašeliniská a trasoviská tvorí slatina. Biotop národného významu mezofilné pasienky a spásané lúky je tvorený spoločenstvami mezofilných lúk a pasienkov.