Koncepcia geoparkov v SR

    Dňa 15. októbra 2008 schválila vláda Slovenskej republiky prvú koncepciu geoparkov Slovenskej republiky uznesením č. 740. Táto koncepcia je zároveň prvá v strednej Európe a je možné, že v takomto znení prvá v celej Európe. Minister životného prostredia ju mápodľa tejto koncepcie realizovať v kategóriách A a B a zároveň ju do 30. októbra 2012 predložiť na rokovaní vlády SR správou o realizovaní celej koncepcie.

    Vytvoreniu ucelenej Koncepcie geoparkov v Slovenskej republike predchádzala verejná iniciatíva Ministerstva životného prostredia SR a vznikom prvého geoparku na Slovensku, ktorým sa stal v roku 2000 Banskoštiavnický geopark. Na jeho budovaní má zásluhu Enviromentálny fond, Slovenská agentúra životného prostredia, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici a Správa CHKO Štiavnické vrchy.

    Zámer na vytvorenie ďalšieho geoparku u nás pochádza z roku 2003. Jednalo sa o vytvorenie Novohradského geoparku, kde starostovia  mikroregiónu Obručna iniciovali, vytvorenie informačného centra pod Fiľakovským hradom pre tento geopark a vznik neziskovej organizácie. Pri realizácii tohto zámeru sa ďalej podieľali mestské orgány Fiľakova, Správa CHKO Cérovej vrchoviny v Rmavskej Sobote a Slovenská agentúra životného prostredia so sídlom v Banskej Bystrici.

    Vznikom veľkého Banskobysrického geomontánneho parku v rokoch 2004 až 2005 pokračovala ďalšia iniciatíva na budovanie geoparkov v Slovenskej republike. Pokračovaním je zahrnutie budovania infraštruktúry na ochranu prírody a krajiny, kde boli zahrnuté aj geoparky, prostredníctvom Programového vyhlásenia vlády SR v roku 2006. Tu sa prvý krát použil koncepčne na úrovni vlády a Národnej rady SR termín geopark.

    Medzitým sa už v Európe vytvorila Sieť európskych geoparkov ( European Geoparks Network ), kde v roku 2008 bolo zhrnutých 33 geoparkov. Nasledovala Svetová sieť geoparkov ( Global Geoparks Network ), ktorá bola vytvorená prostredníctvom UNESCO a v roku 2008 zahŕňala 57 geoparkov.

    Na zaradenie geoparkov do týchto sietí platí osobitý prístup, ďalej podlieha hodnoteniu kritérií a schvaľovanie na medzinárodnej úrovni. Iniciátor Koncepcie geoparkov pragmaticky rozdelil z hľadiska štúdií budovania a vývoja geoparkov do troch kategórií :

A: prevádzkované geoparky ( s potrebou ich dobudovania ),

B: budované geoparky,

C: navrhované geoparky.

    V uznesení vlády SR sa uprednostnili však kategórie dve A a B, ale bol schválený celý návrh koncepcie a medze sa nekladú ani miestnym a regionálnym iniciatívam.

    V kategórii A je zahrnutý najstarší Banskoštiavnický geopark, kde už existujú dve informačné centrá, ďalej štyri expozície a tri náučno-turistické trasy.

    B kategória zahŕňa Banskobystrický geopark skladajúci sa z dvoch oblastí, a to Starohorsko-špaňodolinskej a Ľubietovsko-ponickej oblasti. Druhým geoparkom v tejto kategórii je Novohradský geopark, tvorený uceleným územím Cérovej vrchoviny u nás a Csehrítu v Maďarskej republike, táto oblasť je nazývaná aj „krajina mladých sopiek“.

    V poslednej kategórii C bolo navrhnutých sedem potencionálnych geoparkov, čiže sieť Slovenských geoparkov by mohlo tvoriť 10 geoparkou po celom Slovensku.

Medzi spomínané navrhované geoparky na území Slovenskej republiky by mali patriť tieto geoparky :

1. Dubnický geopark so svetoznámim drahým opálom,

2. Zemplínsky geopark s horninovými komplexmi paleozoiku až po kvartér spolu s Tokajskou oblasťou,

3. Sandbergsko-pojštúnsky geopark v Malých Karpatoch,

4. Spišský geopark s krasovými fenoménmi a banskou a hutníckou činnosťou,

5. Silický geopark v Slovenskom krase,                    

6. Jasovský geopark s Jasovskou jaskyňou, Zádielskou tiesňavou a Turnianskym hradom,

7. Súľovsko-manínsky geopark v CHKO Súľovské vrchy s centrom v Súľovských skalách.